Bazilika Nanebovzatia Panny Márie postavená bola na miesto gotického kostola so 13. storoèia. U¾ vtedy bol to kostol o bazilikovej architektúre. O vyzdvihnutí kostola rozhodol opát Innocenty Fritsch, ktorý vybúril stojací na tomto mieste starý kostol. Budovlané práce dozoroval majster Antoni Jentsch. Bazilike zaèato budova» r. 1727 a trvalo to 7 rokov. 3 júla r. 1735 sa uskutoènila konsekrácia nového kostola. Opát Innocenty Fritsch zomrel pol roka neskôr. V jeho diele pokraèoval jeho nastupca opát Benedikt II Seidel. Ikonografický program fasády baziliky bol zaprojektovaný v podstate uva¾ovaò opáta Innocenteho Fritscha. Front rozdelujú rímsy na tri zóny; pozerajúc od dolu – zemská, strednia a nebeská. V “zemskej zóne” vidime skupinu 6 soch autorstva Ferdinanda Maximiliana Brokoffa. Od pravej sú sv. Gregor, Sv. Bernard z Clairaux a sv. ¥utgardu. Na µavej strane vidime sochy proroka Moj¾iša, sv.Benedikta z Nursi a sv. Scholastiku. Druhá zóna fasády - naviazuje na patrónku kostola. Panna Mária predstavená je v troch scénach. ¥avej – zvestovanie, strednej - nepoškvrnenie a pravej navštevenie. Najvýššia èas» fasády baziliky – nebeská, venèí predstavenie Svätej Troicy: Krista, Boha Otca a Ducha Svätého ukazaného ako holubica. Vo vnútri baziliky, nad tabernákulum hlavného oltára sa nachádza zázraèná ikona Panny Márie. Obraz bol malovaný na daske o rozmeroch 60x37 cm. Ikona bola odsúdená vo sriebnej ráme – dielo zlatníka Beniamina Hentschla.